Z mamičkinho a ockovho dievčatka sa stavaš človkom,ktorý tuži po nezavislosti.Rodičia aj učitelia su razu otravní.Nekonečne dloho telefonuješ s kamaratkami.Odrazu je všetko dôležitejšie ako učenie v škole,dokonca aj chlapci začínaju byť v živote dôležitý.Pozeraš sa na seba do zrkadla a namiesto okruhlych líčok vidíš svoju pretiahnutu tvar(kde tu s nejakou vyražkou).Ako sa začínaš meniť,už ti nevyhovuje viazať sa na rodičov,pretože sa cítiš ako samostatný,zrelý človek.Vôbec sa však nevyznáš v tom,čo sa s tebou deje.....
Nech už je to ,ako chce-meníš sa.Hoci pomaly ,ale iste.
Komentáre